Příspěvky uživatele

Inu, ďalší rok je za nami čo je super
Thorirovi by som poprosil prideliť body dovedností a to v zostave: 5% Sila, 5% Obratnosť a 5% Výdrž
Sovie ponožky Akianovi ako si povedala, VB do kapsičky a čo sa týka tých dvoch free levelevo mágie, tak by som si ich poprosil dať do úschovy, pretože moji obidvaja vlci majú svoje vrodené mágie na maximu :D

Ďakujem za odmeny a všetko dobré do nového roka!

Zapsáno

-> Úkryt (Skrz územie Tieňov)
Cítil sa, akoby spravil osudovú zmenu vo svojom živote čo bolo čiastočne aj pravda. Mĺčky ťahal ulovenú ľan skrz územie, a tým pádom sa nechal viesť alfou, ktorá ich pochopiteľne viedla k samotnému srdcu spoločenstva. Dobre si pamätal, že jeho bývalá svorka mala prostoduchý tábor v horách. Sám bol rád, že sa už nemusel šperhať po ostrých skaliskách a vskutku ho zaujímalo ako to vyzerá u Danty, respektívne.. u nich, keď už je teda ten člen.
"Moc krát ďakujem, budem hrdým členom Spoločenstva," prepošle Dante svoju myšlienku a ďalej, inu iba napäto čakal ako bude vyzerať jeho nový domov.

Kývne hlavou na Airové slová. Pravdepodobne už pochopil čo jeho mágia obnáša a presne to isté spraví aj v prípade jeho novej... alfy? Spoluprácu s týmito dvoma samo o sebe považoval za úspešnú, takže nemal nič proti, keby sa pridá do tejto svorky, teda spoločnestva.
“Súhlasím. Bola by škoda prísť o našu korisť, hlavne, keď som niečo zavetril,“ odpovie jej slovám. Bola to pravda, už niečo cítil, keď boli na love a aj po návrate z toho sveta, ten pach nezmizol. Prižmúri oči a nervózne pršliapol na zemi. Cítil, že teraz nejakú dobu nebude schopný znovu aktivovať svoje schopnosti, nie iba z vyčerpania, ale aj z hladu.
“A nie.. nerozmyslel som si to..“ odpovie Dante, pričom očkom pozrie na Aira až nakoniec zahrýzne do nohy lane a začne ju ťahať smerom k územiu. Bola dosť veľká, to áno, preto aj tak nejak dúfal, že sa k nemu jeho nový kumpáni pripoja.

-> Owilah (Skutočný svet)
Thorirovi prišli mágie obidvoch vlkov obzvlášť zaujímavé. Kývol na slová Aira a iba jemne naklonil hlavu v bok: “S kliatbou si spravil názornú ukážku, ale... Ako to vyzerá, keď niekomu chceš požehnať? Tak, že mu zadelíš šťastie v najhoršej chvíli či ako si to mám predstaviť?“
Zo záujmom pozerá na bieleho vlka a potom pohľadom prejde k Dante. “Hm, chápem. Je to vskutku zaujímavé. Obidvaja vládnete mágiou, ktorú ani nemusíte aplikovať priamo na svoj cieľ a nemusíte sa tak vystaviť zbytočnému nebezpečiu.“ Poznamená. Thorir pri svojej mágii musel byť v tesnej blízkosti niekoho, koho chce do tohto sveta stiahnuť. Bral to ako značnú nevýhodu.

“Je to pravdepodobné, ale ešte som na nič také nenarazil. V tomto svete môžeme byť iba v tedy, kedy sa nachádzame v tejto bubline, ako si to nazvala. Keď prejdeš skrz ňu, tak sa vrátiš. Pravdepdoobne, ak tu žijú nejaké potvory, tak sa ani oni nemôžu dostať skrz. Možno môžem povedať, že máme šťastie? Kto vie čoho sú schopné..“ Zamyslene povie, ale ku koncu sa zasmeje.

“Myslím, že už je načase sa vrátiť. Okrem toho mám čoraz väčší hlad.“ Keď tieto slová povie, iba sa zhlboka nadýchne. Jeho srsť je čoraz bledšia, to naznačuje, že jeho mágia vyprcháva. Chvíľu tam nehybne stojí, pričom labu položí na telo mŕtvej vysokej a náhle jeho žiariví biely pás, ktorý sa mu tiahne od hlavy k chvostu potemnie. Okolie sa rozplynie ako para nad hrncom a vlci môžu cítiť jemný ťah. Nebolo to tentokrát také, ako sem vchádzali. Po chvíli sa vlci ocitnú späť vo svojom svete.

Pozorne načúva obidvom vlkom. Keď už mali byť členmi jednej svorky, tak usúdil, že by im mal predsa o sebe niečo povedať. Dôvera medzi členmi svorky je dôležitá.

“Potrebujem tieň, aby som prebudil svoje schopnosti. Jednoducho ho absorbujem a nabijem svoje sily. To, že toto spravím je na prvý pohľad jasné.. moja srsť naberie čiernu farbu. A keď je to hotové, môžem zneužiť akýkoľvek tieň a premeniť ho na portál. Takže, ak nie je v mojej blízkosti tieň, nie nemôžem využiť túto moju schopnosť.“ Pokúsi sa to vysvetliť Airovi. Sám vie, kde má svoje limity, ako to funguje, čo si tu môže dovoliť, ale bolo pre neho ťažké to vysvetliť.

Potom svoju pozornosť presunie na Dantu. “Nepovedal by som, že sme uväznení v mojej mágii. Ako som povedal Airovi, tak vytvorím iba portál skrz ktorý môžete prejsť – dobrovoľne alebo z donútenia. A nie, nikdy som sa ani k takej príležitosti nedostal..“ Skrátka vysvetlí a nakoniec si labou pretrie pravú časť tváre.

“Ako skutočný svet. Tento svet už existoval, existuje, a aj bude. Ja doň dokážem iba vstúpiť a cestovať ním.. a tá hranica.. inu. Pokiaľ ju prekročíte, tak sa dostanete späť, aspoň si myslím. Ešte sa mi nestalo, že by som ja na nejakú hranicu narazil, ale musí tu byť. Ako malí som raz sem zatiahol zajaca, som sa učil svoju mágiu ovládať a po chvíli zmizol. Vrátil sa späť.“ Odmlčí si. Začína rozprávať až moc a na to nie je zvyknutý.

// 3/10

Po chvíli pustí laň, pretože vedel, že tu by nikde neušla. Samozrejme potom sleduje ako Danta vykoná poslednú akciu a už iba jeho zrak spočinie na umierajúcu korisť. Potom však iba zavrtí hlavou a nasaje miestny pach, bol iný.
“Mágia tieňov,“ odpovie na otázku Dante a ešte v tej chvíli si natiahne predné tlapy. Vyzerá to, že to, že sa ocitli v tejto situácii s ním nič nerobí. Pohľadom prejde opäť k dvojici vlkov a iba sa posadí. “Ako to len vysvetliť..“ zadumene skloní hlavu, akoby v tej čiernej hmle hľadal odpoveď.
“Má mágia mňa je schopná preniesť do sveta tieňov, do inej sféry existencie oproti skutočnému svetu.. samozrejme na určitý časový limit, pretože tiež nemôžem čarovať do nekonečna. Prekvapuje ma, že som stiahol, aj vás, pretože s iným vlkom som tu ešte nikdy nebol.“
Opäť sa pozrie na laň iba zavrtí hlavou. “Ste tu vďaka nej. Muselo mňa vyviesť z koncentrácie to, keď sa bránila. Osobne som ešte nelovil väčšiu korisť, pretože to vlk samotár nedokáže. Ale ináč tento svet má neskutočnú radu využití. Ten hlavný je, že nás tu nikto nemôže nájsť. Môžete vidieť vlkov, ale oni vás nie. Nedokážu vás nájsť ani po pachu.“ Prižmúri oči a pomaly sa vydá smerom ku koristi a položí na ňu svoju labu.
No hej.. dedí sa to v mojej rodine. Jedine tu mám svätý pokoj od okolia.. Zamrká kukadlami. “Kebyže náhodou utečie, chcel som ju sem zavliecť a zabiť ju, pretože iba v tomto svete ovládam tiene.. ináč je to neškodná mágia, heh. Keďže ste tu prvý a než nás vrátim, ako ste sa cítili?“ Položí im otázku. Zaujímalo ho to, pretože tí dvaja boli jeho prví vlci, ktorých sem zatiahol. Sám cítil pri vstupe nevoľnosť, ktorá sa, ale behom chvíli vytratila a cítil sa tu, jednoducho ako doma.
// 2/10

-> Owilah (Svet tieňov)
Thorir sa zapieral a v tlape pevne zvieral, už krvavú nohu ľane. Vskutku, keby sa jej podarí utiecť zo zovretia trojice vskutku by mala problém niekam ďaleko utiecť. Ako tam je, už bol konečne schopný zistiť aktuálny stav. Danta prevzala zadnú časť a Airo statočne sa ohnal voči krku ich koristi. Thorir si však nebol istý či sa bielemu vlkovi podaril úspešný zásah.

Po chvíli však na moment stratil balanc. Zrejme ho prekvapí samotná sila vysokej. Do teraz nemal tú príležitosť si trúfnuť na niečo čo by bolo väčšie od králika. Z nohy prešiel do oblasti jej trupu, kde sa na ňu povalil a tlačil na ňu plne svojou váhou a taktiež sa nezabudol do nej zahryznúť. Nebol si však istý či to bude stačiť a taktiež cítil silné vábenie, ktorému nedokázal odolať. V momente časť jeho srsti zbledla, konkrétne tá časť, ktorá bola pôvodne čierna, než vstrebal tieň onoho stromu. Čierny kruh, ktorý sa rozprestieral okolo vlkov a samotnej lane začal vlniť a všetci mohli pocítiť niečo neobvyklé – akoby padli do tekutého piesku, ktorý ich postupne prepúšťal pod zem.

Samozrejme nič ako tekutý piesok to nebol. Thorir predčasne použil plnú svoju silu a tienistý kruh sa zmenil v priechod do ktorého padla ich korisť s ňou aj trojica vlkov. Po tomto čine sa mohli cítiť akoby sa z ničoho nič objavili uprostred oceánu a mohli cítiť ten tlak, ktorý je na nich vyvinutý, keď ich priechod vtiahne.

Thorir si bol vedomí čo sa im môže stať, ale na druhú stranu, ktokoľvek s ním prešiel, každý to znášal ináč. Ocitnú sa vo svete tieňov, ktorý s prekvapením vyzerá ako priestranstvo v ktorom boli doteraz, ale s tým rozdielom, že je tu všetko čierne ako noc. Aj samotný vzduch tu bol iný a zem v okolí bola pokrytá akousi tmavou hmlou. Thorirova svetlá srsť začala žiariť a Thorir len prudko sebou mykol.

“Došľaka, ešte som tomu chcel dať čas.. Spontánny zostup som mal naposledy ako vĺča, ale to je jedno. Tá laň o moment aj tak zomrie. “ zašomre si v hlave a samozrejme, bez toho aby si to uvedomil, svoju myšlienku pošle ďalej.

//Pobyt vo svete 1/10 kôl

Sleduje naďalej stádo a vyčkáva na príležitosť, kedy by mohol vyraziť do akcie. Keď dokončí aktiváciu svojej mágie náhle spozornie, pretože sa mu v hlave hmýrili myšlienky – a neboli jeho. Nevedel teraz či má halucinácie alebo sa to skutočne deje. Teraz to však ignoroval, pretože táto myšlienka ho prinútila vyraziť z úkrytu a zrovna v momente, kedy laň zakopla a spadla na zem.
Už, už utekal smerom k vysokej a všimne si, že v rovnaký moment vyrazí aj Danta a po chvíli si všimne aj Aira. Stádo očividne zaznamenalo, že sa niečo deje a patrične sa zachovalo, ale Thorir šprintom utekal iba k jednému cieľu, a ten pravdepodobne za chvíľu utečie pokiaľ si vlci nepohnú.
Podobne ako Danta, aj Thorir vyskočí a vzápätí letí smerom k ležiacej vysokej. Váhou vlastného tela pri dopadne zaistil, že sa jej pokus o postavenie sa nevydarí. Taktiež sa hneď zakúsne do jej nohy, ktorou sa podopierala a prudko trhol hlavou. Labou potom pridŕžal jej telo, ale vedel, že by to nemusel ustáť. Už z princípu, že vysoká by ho mohla bez problému zhodiť. Tieň, okolo Thorira sa rozšíril a spojil s tieňom ležiacej vysokej, ale zatiaľ ešte nepoužil skutočnú podstatu jeho mágie.

Je to tak, šiel po pravej strane a očkom sledoval stádo, ktoré sa má stať terčom ich lovu. Pomaly našľapoval a blížil sa bližšie a bližšie. Keď sa obzrel po svojich spoločníkov, tak Dantu ešte videl jasne, ale Aireho sotva spozoroval – vďaka jeho bielej srsti to pre Thorira bolo skoro nemožné.
Po chvíli, kedy sa počas jeho zakrádania sa ocitne v tieni jedného stromu, jeho srsť začne pomaly naberať tmavší a tmavší odtieň. Sám hovoril, že ak by sa niečo pokašlalo, tak by bolo dobré mať záložný plán. To Thorir plánoval dodržať.

Keď sa dostane dostatočne blízko, už čierny vlk zaujme svoju pozíciu s dostatočným odstupom, aby sa nebodaj neprezradil stádu. To už sa zdalo byť nepokojné. Prišla zima, číhajú na nich traja vlci a Thorirovi do čumáku sa okrem toho dostane aj ďalšie neznáme pachy – pravdepodobne patrili vlkom. To už bral ako ohrozenie akcie a dúfal, že sa hon začne čoskoro. Potom si však všimne jednej lane uprostred stáda. Vyzerala byť staršia a pre nich jednoduchý cieľ. Otázka či si ju všimnú aj jeho spoločníci.

Ďalej pomaly prešľapuje a načúva plánu Dante, na ktorý prikývne. Bol to zrozumiteľný a jasný plán. Nemalo by sa vyskytnúť nič čo by im malo ich plán skaziť. Dante iba kývne hlavou, že jasne rozumie jej plánu.
“Tak si zoberiem pravú stranu.“ Ticho povie tím dvom a na moment sa zadíva na oblohu. Cítil, že sa ochladilo. Musia si pohnúť, pokiaľ je ešte čas. S prekvapením, k zmene počasia prišlo skorej ako očakával. Snažil sa zavetriť pach. “Príliš neotáľajme aby nebolo neskoro. Slabšia laň sa zdá ako jednoduchá korisť. Keby sa niečo nečakané stane, môžem ju potom chytiť.. trochu atypickým spôsobom, ale musel by som byť tesne blízko. Dúfam, že nebudem musieť..“
Keď to povie, tak stíchne. Zrejme mal pár trikov za uchom, ale zrazu zacíti, že už sa dostali dosť blízko. Pozrie na Aira aj na Dante a kývnutím hlavy dá jasné znamenie, že je pripravený.

SS -> Owilah
Po chvíli zavetrí onen pach, ktorý ho prinúti aby našľapoval ešte pomalšie. Vskutku, lovná korisť bola čím ďalej tým bližšie k skupinke v ktorej sa nachádzal. Pozrel na stopy onoho stáda a samozrejme aj naďalej počúval slová Dante. Na jej slová kývne: “Áno, som tu nový. Zo svojej rodnej svorky som utiekol, pretože som nechcel niesť na svojom chrbte povinnosti môjho rodu. Tak som sa túlal až som nakoniec zavítal sem.“

Thorir sa desil predstavy, že by musel jedného dňa nahradiť svojho otca a byť súčasťou vedenia svorky. Očividne na to nemá – rozhodovať sa a niesť zodpovednosť za životy iných. Naháňalo mu to taký strach, že jediným východiskom bolo, že utiekol. Keď Danta rozprávala o spoločenstve tieňov, tak sa mu to pozdávalo čím ďalej viac. Rozhodne to bola zmena oproti tomu, na čo bol on zvyknutý. Uvažoval nad tým, že by sa nakoniec pridal, predsa.. vlčí samotár dlho neprežije a vlk jednoducho potrebuje svorku na ktorú sa môže spoľahnúť ak nastanú kruté časy. V tomto prípade – zima.

Sleduje stopy stáda. Zacíti, že sa dostali dostatočne blízko, pretože pach bol silnejší a silnejší vždy, keď spravil kroky bližšie. Nakoniec spomalí až zastaví a prikrčí sa. Bolo na čase prejsť do utajenia a k zakrádaniu sa, teda ak chce / chcú mať večer plné brucho.

-> Owilah
Neotáľal a v momente, kedy sa Danta vydala vpred, tak ju nasledoval. Počas cesty ju počúval a zároveň premýšľal nad tým, či sa chce skutočne pridať do tohto spoločenstva. Bolo to jedno z dôležitých rozhodnutí v jeho živote a sám vie, že sa len tak nedá odísť zo svorky. Obzrie sa za seba, akoby sa uisťoval, že ich niekto nesleduje. Možno skôr, že nikto nesleduje jeho.

Pomaly prešľapuje a snaží sa nerobiť žiadny hluk. Ak by bola lovná zver blízko, bolo by hlúpe ju predčasne vyplašiť, keby nedbalo šliapne na suchý kus konára. “K čomu otroci?“ Spýta sa. Tejto časti nechápal. Keď Danta popisovala Stín, zdalo sa mu to ako ideálne miesto, pre každého živáčka, ale túto časť trochu nepochopil. Tak či tak, neisto sa pozrie aj na Aira, akoby v ňom hľadal odpovedať na otázku, ktorú práve položil.

Thorir načúval vlčici a pri každom jej slove prehodil chvostom zo strany na stranu. Airo očividne nejak pozná onu vlčicu, aj keď nie nijak osobne. Thorir naopak bol z onej situácie trochu mimo, pretože nevedel nič. Mal však tušenie, že tá vlčica je sama. Necítil tu nikoho okrem nich troch. Na svoj čumák sa mohol spoľahnúť, aj keď zdánie stále môže klamať a nesmie polaviť na pozornosti.

Otázka je, že či chce prijať onu ponuku. Práve z jednej svorky odišiel či ušiel, aby mal pokoj. Samozrejme to bola početná svorka, kde sa necítil príjemne. Ak je jeho tušenie správne, tento počet by ho nemal rozhodiť. Okrem toho už cestuje pár dní a spomenutie slova ako lov mu zakručelo v bruchu.

“Je to lákavá ponuka. Sám niekoľko dní bezcieľne cestujem..“ po chvíli prehovorí. Bolo na ňom vidieť, že nad onou ponukou premýšľal. “A tá cesta je už otravná. Rád sa pripojím k podzimnímu lovu.“ Povie Dante a kútikom oka pozrie na Aira.

Ako tam stál, tak vyčkával čo sa bude diať. Druhý vlk už bol dostatočne blízko, aby si ho Thorir mohol prezrieť. Taktiež mal bielu srsť a miestami bola posiata inými farbami – vskutku ho fascinovali tie jeho krídla na chrbte. Očividne takéhoto vlka ešte nestretol, ale na sebe nedáva nič poznať.

Pri pohľade na vlčicu – Dantu len kývne hlavou. [/b]“Zdravím, volám sa Thorir, “[/b] predstaví sa, keď si tak uvedomí, že práve prebehlo zoznamovacie kolo. Na onej vlčici sa mu vskutku taktiež páčili kombinácia farieb na jej srsti. Taktiež ho zaráža onen fakt, že aj keď vie, že je ešte mladá, tak výškovo ho prekoná. Pri jej otázke sa naozaj musel zamyslieť.
„Tvé území?“ tázavo podvihne pohľad. Na moment pozrie na Aira, ale pohľadom opäť skončí pri vlčici. To je dobrá otázka. Čo mňa sem privádza.. ani ja sám neviem. prebehne mu hlavou.

“Zatiahla mňa sem zvedavosť, neboď som cítil čerstvé značky mladého vlka. Očividne som našiel zdroj. Bol som zvedaví či to patrí samotárovi alebo smečke.“ Povie jej zjednodušene jeho dôvod. Sám to nevie. Airo sa očividne sem taktiež náhodne zatúlal, keďže sa s vlčicou pravdepodobne nepozná. Alebo je to iba zdanie? Thorir stále stál v pozore a obzeral si prítomných vlkov.

Krok za krokom uvažuje nad tým, že či to bolo skutočne múdre rozhodnutie, pokračovať ďalej v ceste. Stále premýšľal nad tou značkou, na ktorú narazil. Bola čerstvá, ale zároveň cítil, že ju spravil mladý vlk. Ešte mladší, ako je on sám a to je čerstvo dospelý.
Toto územie očividne niekomu patrilo, ale otázka znie komu? Thorir pokračoval ďalej, ale pomalšie ako doteraz. Zacítil ďalší pachy. Jeden neznámy a ten druhý, inu zrejme patril autorovi oných značiek, ale stále nebol natoľko skúsený, že by to dokázal rozoznať.
Na moment sa mu zdalo, že niekoho spozoroval. Nejakú siluetu tmavého vlka či vlčice? Okamžite preruší chôdzu a ostane stáť na mieste. Ďalší pach cítil čo raz bližšie. Je tu iba ona či má nejakého komplica a skončím ako niečia večera?
Prebehne mu hlavou. Cítil sa akoby vbehol do niečej pasti, ale stále mal pár únikových ciest ak by to situácia vyžadovala. Ostal teda stáť na mieste a čakal čo sa bude diať. Ten druhý pach bol čoraz bližšie, takže vedel, že utekať nemá teraz zmysel. Je iba zvedavý, ako sa situácia vyvynie.