Příspěvky uživatele

Akian neprestajne sledoval kroky onej vlčice, pričom svojím postojom a občasným trasom krídiel naznačoval, že nevie či ich má roztiahnuť a uletieť alebo si ich nalepiť späť k telu. Pekne preukazuješ svoju prirodzenú, samčiu stránku. Trasom, haha. V jeho hlave sa rozoznie smiech, pričom šedo-biely vlk iba zavrtí hlavou. “Vieš čo? Mlč. Neviem čo si zač, ale toto si odpusť..“ odsekne v mysli onomu hlasu, než svoje krídla nakoniec stiahne k sebe a vyrovná sa. Párkrát zamrká a jemne nakloní do boku hlavu a vydýchne. „Zdravím aj vás, s čím by som bol nápomocný?“ Odvetí v krátkosti bielej vlčici, pričom si ju nezabudne pohľadom v krátkosti prezrieť. Zatiaľ nemohol tušiť, čím si zaslúžil jej pozornosť.

Myšlienka o mieste, kde by sa mohol usadiť mu vŕtala stále hlavou. Domov sa vrátiť nemohol, to, že sa vydá na cestu, na toto miesto ho pripravilo o dosť vecí. A jedným z nich bol domov. Akian po pár krokoch opäť zastavil, aby svoju pozornosť mohol opäť venovať oblohe, než ním náhle prešiel zvláštny pocit. Nebolo to nič neobvyklé, čo by sa bežnému vlkovi nestalo.
Niekoho to tvoje remcanie zaujíma, z ničoho nič sa mu v hlave ozval hlas, ktorý dlho nepočul. Prvýkrát sa tento hlas ozval, keď vstúpil na toto územie, potom nič až do teraz. Strašne by mňa zaujímalo, čo to je za hlas. V hlave mi to znie, ako vytie do prázdneho, dlhého jaskynného tunelu, pomyslí si. Svoju myšlienku však nikomu konkrétnemu nesmeroval, jednoducho na to pomyslel. Keď zahrabne labou do zeme, pootočí svoju hlavu smerom. Nevedel kde, na koho. Riadil sa tým pocitom. Chvíľu dumania, nakoniec jeho strieborné očká uzreli bielu vlčicu, ktorá stala kus od neho. S prekvapením, nemohol si nevšimnúť, že práve táto vlčica mu venovala istú pozornosť.
Jemne mykne krídlami a rovnako tak sa zahladí smerom k vlčici, no nič nerobí. Jednoducho tam stojí a čaká. Že by čakal na krok vlčice? Čo spraví? Tak či tak, bolo na ňom vidieť, že svoje krídla má jemne odlepené od tela, akoby snáď čakal na to najhoršie a mohol čo najrýchlejšie utiecť.

Kayove hory >> Vlčí palouk
Smerom od hôr si to vzduchom plachtí bielo-šedý vlk, ktorý svojím očkami pozoruje krajinu pod sebou. Vznesie sa o kus nižšie, než nakoniec dopadne tlapami na trávnatú zem a hneď na to sa otrasie. Krídla zloží k zeme a ďalej cestuje po svojich štyroch pahýľoch, ktoré nesú pomenovanie nohy. Kráča však opatrne. Každým krokom sa obzrie vôkol seba s nastraženými ušiskami, akoby očakával, že by ho mal niekto zo zálohy prepadnúť. Blbosť. Prečo sa správam ako ustráchané šteňa? Mykne hlavou, keď zastane a strieborné očká dopadnú na skupinku vlkov. Pár väčších a potom zopár vlčích špuntov. Chvíľu ich z diaľky pozoruje, než zatrepoce krídlami a kráča ďalej. Zdá sa, že nemá zaumienený cieľ, jednoducho sa túla. Tak, kde sa mám konečne usadiť?

Kayove hory >> Vlčí palouk
Ako tam sedí a svojím pohľadom pozoruje pokojnú migráciu mračien, svoju hlavu otočí na stranu a nasaje onen pach. Ono tu nie som sám? Ďalší vlci? Zamrká, než sa postaví a labou opäť zahrabne do zeme. Chvíľami premýšľa, či si má spraviť tú robotu a ísť to omrknúť alebo si ďalej sedieť a znudene hľadieť do mračien a uvažovať čo zo životom. Nakoniec však iba mykne hlavou, na čo sa otočí a iba mávne chvostom z jednej strany na druhú. Nie, najprv sa tu riadne zorientujem. Potom bude čas na spoznávanie, možno. Zamrká, než opäť roztiahne krídla a jednoduchým mávnutím sa vznesie do vzduchu smer severo-západ. Vedel, respektíve cítil na onom mieste vlkov s prekvapením väčšiu skupinku. Tím, že letel smerom k palouku hádam chcel zistiť čo sa tam koná.

Všetko zapísať samozrejme Akianovi. Plánujem sa sem zastaviť v budúcne pre veci, pre novú postavu (ak sa mi podarí za ten mesiac dať 50 postov, to bude výzva!!)

Nákupný zoznam

9 tlapičiek mágie / 450 VB
Čítanie myšlienok / 50 VB
Komunikácia s vtákmi / 20 VB
Komunikácia s plazmi / 10 VB
Komunikácia s malými živočíchmi / 30 VB
Mazlíček | Veľký vták (dravci) 2x / 60 VB
Spolu: 620 VB

Aktuálny stav: 1879 VB
Zostatok: 1259 VB

Údaje o mazlíkoch
Orol skalný | Samec – Enzo
Orliak morský | Samec - Coby

-----------------
Zapsáno

Vysoko v oblakoch, tam, kde mračná pľujú oblohou sa mihne fľak, ktorý môže byť skoro nemožne spozorovateľný. Tento fľak totiž patrí okrídlenému vlkovi, ktorého srsť naberá strieborno-bielu farbu a miestami posiatu šedými fľakmi. Sem tam mávne krídlami, aby sa udržal na nebesiach pričom svojím pohľadom skúma územie, ktoré míňa.
Už by som mohol konečne nájsť toho jeho syna a vôbec, nájsť si tu nejaké miesto. Čo som opustil kmeň, vrátiť sa je nemožné, prebehne mu hlavou, keď sa nakloní a tým zletí nižšie, až preletí tesne po nad špičku jednej z hôr. Nemožné, skôr samovražda. Som to ja blázon? Vzdať sa dedičstva? Trónu? Prečo som prikývol na túto vec? U Akmurských bohov, som to ja blázon. Prudko mykne hlavou, keď v priestore spraví otočku, než náhle zletí do údolia, kedy jeho tlapy dopadnú na trávnatú plochu.
„Kss, Akiane. Ty pako..“ zavrtí hlavou, než sa začne obzerať a striebornými očami začne obzerať. „Kde to vlastne som?“ labou hrabne do zeme a krídla si pritisne k telu. Potom, spraví iba pár krokov k rieke ku ktorej zohne hlavu a napije sa.
Nakoniec sa posadí a labou si obtrie čumák. „Čo budem iba robiť. To je dilema, ale.. vrátiť by som sa ešte mohol.“ Zamyslene sa pozrie smerom k oblakom, kedy si oblízne pysk. By som mohol otca vyzvať k boju, vyhrať a.. haha. Dobrý vtip. Roztrhal by ma na kúsky..