Příspěvky uživatele

Nový domov? Krátko mu prebehne hlavou, pretože toto ho skutočne zaujalo. Do teraz nepoznal nič iné iba chrám a svoje rodové povinnosti. Aj jeho prítomnosť na tomto území považuje za plnenie si svojich povinností, ale však celý tento plán nebol domyslený.
“Budiš. Prepožičiam Úsvitu moju modrú krv. Teda.. znovu navrátim. Nemám poňatie, či si sa niekedy stretol s mojím strýcom, ale tomuto územiu obetoval celý svoj život, aspoň tej svorke, než sa to tu zmenilo..“ odmlčí si, na čo sa sa postaví a spraví krok ďalej.
Kebyže mňa teraz počujú, tak by som skončil ako potrava pre tvojho praotca.. Ahuilizxochte.., krátko si dovolí hlavou prehnať ďalšiu myšlienku a potom svoje šedo-strieborné oči zakotví na tele alfy Azraela.
“Ale predpokladám, že budeš požadovať test oddanosti pre vstup do tvojej svorky, či?“

Na mieste prešliapne a pozrie na vlkov, ktorý ho poctili ich prítomnosťou. Na malý moment si ich premeria pohľadom a popravde, pohľadom ostane zavesený na farebnom vlčiakovi (Levi). Na krátky moment roztiahne krídla, zrejme aby si ponaťahoval a potom ich opäť zložil späť.
“Zdravím,“ pozdraví a taktiež jemne kývne hlavou. Ešte chvíľu si premeriava onoho farebného vlčiaka, zrejme takého vlka ešte nestretol, ale po chvíli presunie svoju pozornosť na vlka, ktorý sa ozval skorej. Nad jeho konštatovaním sa musel na chvíľu zamyslieť, zrejme hľadal odpoveď, a aj to mohlo byť na ňom vidieť.
“Pravdepodobne. Sám neviem čo už na tomto území hľadám a vrátiť sa do mojej domoviny nemôžem...“ prehovorí a pomaly zíde z kopca aby bol bližšie k tým dvom. Keď sa ocitne dostatočne blízko, tak sa iba posadí a krídla zvesí k zemi.
“Volám sa Akian Mayen Atuh´raw a vy by ste mali byť zdejšia alfa, ak sa teda nemýlim.“ Svoje meno však povie s dávkou hrdosti a pri zmienke obidvoch rodov bolo v jeho hlase počuť, že ich povedal s úctou. “Ocitol som sa tu ešte než väčšina vlkov zmizla. Popravde, sám sa cítim, akoby som prespal časť svojho život..“ povie dáko zmätene. Pamätal si, že už je na tomto území dlhšie, ale cíti sa, akoby tu bol iba pár hodín. Že by ho niekto preklial a stratil pojem o čase? Či je v tom niečo iné, sám si nevedel na túto otázku odpovedať.

Ktoviekde -> Vlčí palouk
„Coby? Ja som ti povedal, že nie.“ Prihovorí sa k orlovi, ktorý sa mu počas celej cesty snaží sadnúť na chrbát. Vietor mu čechrá srsť a krídlami pár krát mávne, aby si udržal svoju výšku. Pohľadom opäť prebodne onoho orla, než zavrtí hlavou. Očividne ho štval prístup onoho orla. Keď preletí skrz jeden nižší mrak, tak v diaľke zmečí malú, čiernu siluetu. Že by to bol ten druhý čudák? Vlk im raz niečo dovolí a už si robia čo chcú.. strašné.

Prižmúri oči, ale nakoniec vo vzduchu spraví onen manéver, kedy na plno roztiahne krídla za účelom zabrzdiť. Potom ich iba stiahne k telu kedy na zlomok sekundy ostane vysieť vo vzduchu a potom sa iba nakloní a spraví šípku smerom dole.

Ako tak padá všimne si ono vlčie územie. Všimne si rieky, ktorá ústí v jazierko blízko nejakej lúčky (Vlčí palouk). Samozrejme roztiahne krídla čím zmení smer letu a vo veľkej rýchlosti si to zamieri k onomu palouku. Nakoniec pristene na jednom vyvýšenom kopci a obzrie sa vôkol seba. Vyzerá to, že niekoho hľadá alebo sa kochá iba pohľadom na priestrannú lúku?

Bol presvedčení, že jeho útok je dostatočne silný na to, aby onoho plaza zhodil z neba na zem, kam patrí. Očividne sa však mýlil, pretože, keď drak, po vzore bieleho vlka, mávol krídlami, podarilo sa mu jeho vlastný útok obrátiť voči nemu. Čo to má byť! Skríkne v mysli, keď vidí ako vzdušná vlna náhle zmení smer. Aj keď je vzduch na oko neviditeľný, on ho videl dosť jasne.
Prvým dvom prúdom sa vyhne tak, že jednoducho letí proti ním a jednoduchým manévrom preletí skrz ich stred, to by šlo dobre, no už teraz bol až moc blízko onomu plazovi a jeho útok bol odrazený, zrejme v polovine cesty, že nemal šancu včas uhnúť, ani keby sa nechal odhodiť novou blízko svojho tela. Ako bolo predurčené, Akiana zasiahla vzdušná vlna, ktorá neho, namiesto toho plaza, zmietla z oblohy. Náš otec by sa za tamtú kreatúru hanbil. Vzchop sa vlku, nenúť ma zachrániť ťa, ešte nie je čas a ani síl, aby som ťa zachránil!
V jeho mysli vrieska onen hlas, než náhle pocíti prudké trhnutie a tlak na jeho trupu. Keď sa pozrie na onoho vtáka, ktorý ho schmatol pri páde, jemne stiahol uši. Toto nie je skutočný vták, cítim sa zahanbene.. Prebehne mu hlavou. Keď s ním pristane, postaví sa na nohy, aj keď nie vzpriamene, ale mierne prikrčene. “Ďakujem ti za záchranu,“ povie smerom jeho smerom, než zavrtí hlavou. Teraz si uvedomil, že jeho krok bol unáhlený a bezmyšlienkovitý a iba zavrtel hlavou. Bol pripravený sa biť do poslednej kvapky síl, očividne rovnako ako ostatný. Po chvíli, ktorú zrejme potreboval na vschopenie sa, sa vydal za ostatnými.

Vyzerá to, že odpoveď od súčasnej alfy nedostane. Respektíve, nie teraz. Akian si onoho vlka ešte ráz prezrie a jeho strieborné oči sa jemne zalesknú, keď nakloní hlavu a slnečné lúče spravia svoju prácu. Nakoniec sa šedo-biely vlk vyrovná než ho zamrazí. „Čo to..“ precedí skrz zuby, než svoj pohľad odvráti od alfy miestnej svorky a začne pozerať na oblohu, na ktorej začnú víriť mračná, než vznikne čosi ako diera. Portál? Hnev bohov Akmurských, že som opustil svoj kmeň? S touto myšlienkou ďalej sledoval onu scénu na nebesách, než roztiahne krídla. Pravdepodobne reakcia na to, že z onej diery vylietli tri bodky, teda.. dve čierna a jedna zlato žiariaca. To, že sa na palouku začali zhromažďovať vlci akosi teraz nepobral, pretože svoju pozornosť venuje onomu hadovi, ktorý vykĺzol z diery a podľa jeho smeru, Akian usúdi, že ide po tých troch bodkách z ktorých sa vyklubú vlci a akési vajca.

Quetzalcoatl? Možno.. aj keď tu by nemal čo robiť. Možno vzdialený príbuzný.. V Akianovej hlave sa ozve opäť onen neznámi, dunivý hlas. “Čo si zač?“ svoju otázku smeruje k hlasu a potom si v mysli vypočuje iba smiech, Že si si ma konečne všimol. Syn Ah-Kina. Som tvoj ochránca, patrón. Ahuilizxoch, ale môžeš mi vravieť Ahu.
Akian sa zdá sa bol ešte viac zmätenejší z onoho hlasu, než z hada, ktorý vlietol na územie, jeho možno budúcej svorky. Hm, povinnosťou člena je chrániť to ono územie, no nie? A čo ešte Alfu, hmm.. zauvažuje, než jemným mávnutím krídiel sa odlepí od zeme a ako strela si to zamieri k onomu hadovi. Nejak nepojal slová, ktoré medzi tým boli vznesené na zemi, aj keď by mu to vďaka mágii nebol problém, sústredil sa na vzdušné prúdy, ktoré sa tiahli neďaleko od palouku.

Ako biela strela sa približoval čo bližšie k onomu hadovi, než si stihol všimnúť, že v skutočnosti nie je takým obrovským, ako na prvý pohľad sa mohlo zdať. Nebolo jasné prečo to robil. Možno ho popohnal istý pud, kto vie.. Náhle však zabrzdil, teda, prestal mávať krídlami, ktoré vztýčil proti smeru vetru, ktorým sa brodil a hneď na to nimi prudko mávol. Neurobil to bezdôvodne, jednoducho aktivoval svoje schopnosti a týmto mávnutím vyslal vlnu, tlakovú je silné slovo, no vzdušná strela bola natoľko silná, že by rozdrvila tvrdé skalisko.
Spravil to s úmyslom, zraziť onoho hada z oblohy a prudko ním mrsknúť o zem, ale to, či sa mu to podarí alebo nie je vo hviezdach. Iba drak vie, ako silný môže byť ten, voči ktorému zaútočil.

Akian svojím pohľadom sledoval odchádzajúcu bielu vlčicu. Na tvári sa mu zjaví letmý úsmev, kedy nakoniec prehodí hlavou do strany. My sa ešte určite ešte raz stretneme, prebehne mu hlavou, než sa rozhodne roztiahnuť krídla a vzletieť, no v tom ho zarazí príhovor vlka, konkrétne toho, koho biela vlčica označila za alfu.
Svoje strieborné oči uprie na telíčko onoho vlka, pričom venuje väčší záujem jeho krídlam. Nie sú skutočné no má ich, tento dar môže mať hocikto? Chvíľu tam stojí, bez žiadneho slova. Nakoniec však jemne kývne hlavou.
„Zdravím,“ venuje pozdrav onomu vlkovi, než sa na chvíľu zarazí. Možno to spôsobilo ono vlkovo tykanie. „Stratil je moc silné slovo, hľadal som vás. Mal som zaujímavý rozhovor s jednou vlčicou,“ prehovorí, pričom krídla stiahne späť k telu a svoj pohľad venuje oblohe, smeru kade letela. Nakoniec však na mieste prešliapne, než skloní hlavu: „Volám sa Akian Mayen Atuh´raw a rád by som sa pridal k vášmu kmeni.. svorke,“ predstaví sa mu, pričom na rovinu zdelí o čo mu ide. „Podľa slov onej vlčice, ste tu náčelníkom, dosť mladým náčelníkom,“ poznamená z tvári mu nemizne úsmev. Člen naviac sa vždy hodí, hlavne ak by šlo do tuhého.

Sledujúc pohľadom bielu vlčicu sa pousmeje a jemne mávne chvostom do boku. "Viete, táto tradícia je v našej rodine pocta," začne hneď, keď vlčici na krídlách vyrastú zlaté krídla. Nijak ho to neprekvapilo, popravde už videl dosť čudných vecí, ktoré ho presvedčili o tom, že vlci sú stále neprebádané tvory.
"Normálne sa jej účastní ďalší rodinný príslušník, ako sprievod, ale neviem zda tu máte niekoho blízkeho. Ja to s vami absolvovať nemôžem," roztiahne krídla, keď vysloví tieto slová a medzi tým pohľadom zjede oblohu. Ja mám na tento let čas.Ešte mám toho dosť na práci.
"Stačí, ak sa vznesiete ponad nebesá a necháte sa viesť svojím vnútorným pocitom. Dostanete sa na miesto, v ktorom sa váš starý život skončí, no začne nový, úplné odlišný," vysvetlí jej, jednoducho bez prestávok alebo zádrhelov. Posmrtný život je u nás luxusným životom, ak sme boli počas života poslušné vĺčatá. Z nej cítim podivnú auru, je to silná vlčica. Párkrát zamrká svojimi striebornými očami, než sa postaví a otočí sa. "Majte sa Hilary, verím, že sa niekedy ešte stretneme. Či to bude tu alebo tam," pri slove ´tam´ hlavou kývol smerom k nebesám. Ja si pôjdem nájsť tie alfy, je na čase si nájsť svoje miestno.

VB aj odmeny zapísané

„Verím vaším slovám,“ prehodí s úsmevom. Prestane svoju pozornosť venovať náhodne ležiacemu kameňu. Zhlboka sa nadýchne načo uprie strieborné oči do jej očí. „Nie ste prvá čo to vraví. Raz tu bol jeden vlk, ktorý, než odišiel do lovíšť, mal rovnaké pochybnosti..“ odmlčí, než prehodí hlavou.
„Určite viete o kom hovorím, heh. Odišiel s vedomím, že nová línia je silnejšia a zdatnejšia ako tá súčasná, respektíve vaša. Ak sa s ním náhodou stretnete, tak verím, že vám povie to isté čo mne, keď ma poslal na toto územie.“
Aj tak som chcel zmiznúť z mojej domoviny. Teraz neviem, ktorý z rodov je najhorší, pri tejto myšlienke musel pretočiť očami, no skôr ako to spravil, odvrátil pohľad. „Kebyže máte krídla, podelil by som sa s vami s jednou rodinnou tradíciou,“ na mieste sa pomrví, než prehodí chvostom.

Akian jemne prižmúri oči, keď mu biela vlčica vysvetlí, kto sú alfy. Súrodenci? Prečo mi to pripomína. Zamyslene zamrká, než zavrtí hlavou. Toto nie je Akmur, tu sa hádam takéto nechutné hrádky pre zachovanie krvi nedejú...
“Čo ty vieš..“ dostane sa mu odpovedi onoho tajomného hlasu, ktorý mu číha a prihovára sa v hlbinách jeho mysle. “Viem..“
„Vietor tu občas zavanie s arómou napätia,“ vydá nakoniec zo seba, na čo sa mu tak isto premení výraz v tvári na ustráchaný. „Keď je to svit a temno, tak už viem prečo. Nie, že by som s tým mal skúsenosti, no.. to je jedno..“ zavrtí hlavou. Zrejme tušil, že spojenie dvoch skupín s odlišnými povahami môže raz v budúcne znamenať boj o prežitie.
Nakoniec, keď mu potvrdí, že je členkou svorky, letmo sa pousmeje. No to čo prišlo ďalej v ňom vyvolalo otázky. „Čas odísť..“ zopakuje na čo sa pousmeje. „Všetko raz končí, no na druhej strane začína. Nemám s tým skúsenosti, tým nechcem povedať, že by som nejak často odchádzal na onen svet, heh..“ zavrtí hlavou, kedy stiahne k sebe uši. „Chcem tým povedať, že si myslím, že to na druhej strane vyzerá rovnako ako tu, len.. sú tam duše stratených bližných, takže.. meh,“ zrejme povedal hlúposť, keďže prudko zavrtel hlavou a svojimi očkami začne pozorovať kameň ležiaci opodial vlčice ako vlčicu samotnú.

Akian jej chvíľu venoval svoj pohľad, než ním zájde ku skupine vlkov. „Takže, toto nie je to územie. Tak tomu rozumiem,“ žmúrkne, než pohľadom opäť prejde k Hilary na čo sa usmeje. „Novú krv?“ šepne kedy strihne ušami a jemne pomrví krídlami. „Pravda no, tá sa vždy hodí. Do svorky, ktorá toho potrebuje dosť, aby prežila. A vidím, že ste trafila do čierneho,“ zamyslene povie. Keďže nemám kam ísť, tak mám dve možnosti. Stať sa členom alebo sa túlať. Na druhú stranu, tá druhá myšlienka sa mi tiež páči..

„Kto je tu alfa?“ náhle sa spýta, keď pohľadom prejde na skupinku vlkov, ktorý sa nachádzali opodiaľ. Vyzerajú ako šťastná família. Ak sa teda v nich nemýlim. Ešte chvíľu ich pozoruje, než mu vietor prečechrá srsť a pohľadom sa opäť, ako vždy, vráti k postaršej vlčici. „A okrem tohto... Aké sú pomery v tejto svorke? Ste členkou?“

Keďže som svoju výzvu nesplnil a nespravil tých 50 postov, tak by som poprosil následovné:

Novú postavu za 100 VB
10 lvl mágie za 500 VB
Patróna za 150 VB
Čítanie myšlienok & Komunikácia v myšlienkach za 100 VB (50 VB jedno)
Sovie ponožky za 50 VB
Pierko pegasa za 150 VB
Spolu to činní: 1050 VB
Zostane mi: 209 VB

Tak, Kayko je opäť chudobný (dlho to netrvalo, lol). Registráciu pošlem do konca tohto týždňa, musím vyhrabať ten správny charakter ^^
Info o patrónovi dodám priamo v registrácii

---------------------------
ZAPÍSANÉ

„Škoda, že sa rozpadli, ale život prináša zmeny,“ šepne, keď sa mu na tvári zjaví letmý úškrn. Pár krát zamrká očkami, než pohodí hlavou: „a tá zmena vie zasiahnuť aj svorky. Ale, je to..“ V tom sa zarazí, než zavrtí hlavou, zasmeje sa. „Heh, táram opäť od veci, pardón,“ zamrmle, keď si labou pošomre čumák, než jemne nakloní hlavu. „Dlhý spánok? Hádam vám tu nebehá snový démon, ako u nás. Dá to práce proti nemu zbrojiť a áno.. poznám ho,“ súhlasne prikývne hlavou. „Je to brat otca mojej matky, takže sme pokrvne príbuzný, aj keď tam u nás.. je miešanie krvi trestané vyhnanstvom..“ tieto posledné slová povie tichšie a jasne ktokoľvek mohol počuť znechutenie v jeho hlase. „Okrem toho ho nikto u nás od jeho narodenia nevidel. Dosť nás prekvapilo, že sa tam objavil. Na pokraji síl so zubatou, ktorá mu dýchala na krk..“ zamrká očkami, kedy pohľad uprie na Hilary. „Podľa vaších slov, ste ho poznala, nie? Je toto územie, kde prežil svoj život..“
Nemalo by, cítim tu pach tých jeho blízkych. Vietor toho povie celkom dosť.. heh. Zamyslene tento krát sa zahladí na oblohu, než prižmúri oči. „A pokiaľ by ste sa pýtali, že prečo som tu, tak jednoducho.. aby som predal pár slov a nakoniec tu zahniezdil. Vrátiť sa nemôžem, tada ak nechcem skončiť pod labami náčelníka môjho kmeňa..“ pousmeje sa, zdá sa, že ho to nijak moc netrápilo. Možno to hral, možno ho to trápilo, no nakoniec mu to môže byť aj u chvosta. Ako polnočná svačinka, taťka by si zmlsol.

Keď sa biela vlčica, teda Hilary predstaví, Akianovi jemne cukne v očiach, akoby to meno už raz počul. “Teší ma..“ povie ticho na čo jemne nakloní hlavu na stranu. Chvíľu mlčí, akoby premýšľal čo povedať, než sa pousmeje. “Akian Mayen Atuh´raw, tak znie moje meno,“ predstaví sa, hlasnejšie ako do teraz. Akoby pri prednesení svojho mena cítil určitú hrdosť, silu alebo strach? Kto vie, šedo-biely vlk nespúšťal vlčicu z pohľadu a pozorne sledoval každý jej pohyb. Keď povedala tie slová o svorke, prekvapene zamrká očami. “Práve vzniká nová svorka?“ spýta sa. Myslel som si, že tá svorka už.. teraz nechápem. Ten dedek musel asi tárať hlúposti. Chvostom mávne do strany, kedy pohľadom skĺzne k trávnatej zemi, na ktorej sedí. “Čo sa stalo s minulou svorkou? Niekto zaútočil? Rozpadla sa?“

Tak, Akiane. Čím by ti mohla pomôcť? Opäť sa vlčiakovi ozve v hlave ten hlas, než ho zdá sa, že úplne odignoroval. Chvíľu pozoroval vlčicu, než s tichým povzdychnutím pokrúti hlavou. „Mne? No..“ zarazí sa. Bolo by niečo, čím by mohla staršia vlčica pomôcť mladému vlkovi? „Možno by niečo bolo, prišiel som sem s poslaním a vlastne..“ odmlčí si a odvráti pohľad. „A možno nejaké miesto, kde by som mohol stráviť nejaký ten čas. Vlastne, smiem sa spýtať, kto ste?“ Tázavo sa opäť pozrie na vlčicu a posadí sa.